Pikniky

Slovné označenie piknik je známe od polovice 18. storočia, ako pomenovanie obeda, kde si každý svoje jedlo nosí sám. Slovo ako také sa skladá z francúzskych slov picque, znamenajúce výzvu do jedla a nique - malé veci bez väčšej hodnoty.
Piknik, ako ho poznáme dnes, sa omnoho viac svojou podobou približuje k loveckým desiatam, ktoré sú dokumentované už od stredoveku. Ľahké jedlo pre unaveného lovca skladajúce sa zo studeného kurčaťa, chleba, syra a ľahkého vína sa často premenilo na bohatšiu desiatu s ovocnými šťavami a rozmanitejším výberom pochúťok prinesených vo vojenských košoch (odtiaľ tradícia nosenia jedla na piknik v košíku). Doslova na bohatú hostinu na trávniku sa následne pikniky premenili vo chvíli, kde boli prítomné dámy. Podávali sa tie najdelikátnejšie lahôdky, ohnivé šampanské, morčacie v aspiku, domáca paštéta či šaláty.

Piknik, ako súčasť výletu do prírody, vykročil na svoju triumfálnu cestu približne v polovici devätnásteho storočia, a to v období romantizmu, ako neoddeliteľný doplnok práve oných výletov.

Francúzska tradícia sa veľmi rýchlo rozšírila do Británie, kde si okamžite získala veľkú obľubu u vyšších spoločenských vrstiev. Tak isto neskôr aj v USA. V tamojších starých receptároch nájdeme množstvo návodov, ako správne pripraviť kvalitný piknik, a to dokonca aj podľa jednotlivých ročných období.

Vždy sa vo všetkých historických prameňoch zaoberajúcich sa piknikmi dozvedáme jednu, stále sa opakujúcu, zásadnú vec – na týchto príjemných akciách, kde čerstvý vzduch podtrháva chuť jedla, by sa vždy malo podávať len ľahké jedlo, ktoré je jednoducho pripravuje. 

V dnešnej dobe sa taktiež stali už tradičným občerstvením na pikniku aj rôzne sendviče, koláče, sušienky, jednoduché nátierky, domáce pečivo, zmrzliny a limonády. Všetko pripravené najlepšie zo sezónnych surovín.

Počas celej histórie piknikovania dochádza k dokonalému prepojeniu snahy splynúť s prírodou, a zároveň nejakej túžby mať civilizované stravovacie návyky (jedenie z kvalitných tanierov ap.) do každého momentu ľudského života.

S tým sa spája tradícia ukladania všetkého potrebného do piknikových košov, skôr nosených služobníctvom. Neskôr, v dobe motorizácie, napríklad špeciálne navrhnutých do kufra auta. Koše taktiež  automaticky obsahovali aj nevyhnutný porcelán, príbory, poháre a neskôr aj termosky, ktoré dovolili rozšíriť ponuku pochutín aj o horúce nápoje, alebo naopak zmrzlinu. Výnimkou na bohatých piknikoch neboli ani polievky.

K piknikom tiež vždy patrili sprievodné aktivity a hry. Historicky napríklad “slepá baba”, neskôr hry s lietajúcim tanierom a frisbee. Čo sa dá ale považovať za úplne najstaršiu zábavu s hodovaním na deke, ktorá sa zachovala ako najčastejšia forma zábavy aj do dnešných dní, je hra na rozličné hudobné nástroje. Čím viac sa ich zíde, tým je lepšia zábava zaručená.

Piknikovanie u nás malo tiež svoju tradíciu. Predovšetkým z 19. storočia o ňom máme jasné zmienky, najčastejšie v podobe každoročnej slávnosti vo Hviezde konané 13. júla, po svätej Markéte.

Skúste si minimálne raz ročne so svojou rodinou či priateľmi urobiť tiež piknik. A ak máte blízko k tradíciám, napríklad práve 13. júl sa môže, po stáročiach, stať novou tradíciou aj u vás doma. A urobiť si na neho môžete napríklad starodávnu českú pochúťku podľa Magdalény Dobromily Rettigovej - Kunětické praclíčky - ktoré ako prvá vyrobila práve ako občerstvenie na deku pri výlete do Kunětic.

Téra Bartušková

zdieľajte na: