Čarodejnice

„Čarodky“, Valpuržina noc, Filipojakubská noc, Beltain... 1. máju- lásky času, predchádza noc plná mágie, s ktorou sa spája séria obyčajov a legiend. Zároveň sa stáva v posledných desaťročiach, s rozvojom feministických hnutí, kontroverznou témou. Tak sa na ňu poďme pozrieť a spoločne vymyslieť, čo s nimi...

Noc z 30. apríla na 1. mája je niekedy nazývaná Filipojakubská. Až do roku 1955 sa totižto v rímsko-katolíckej cirkvi slávil 1. mája sviatok sv. apoštolov Filipa a Jakuba Menšieho. Pápež Pius XII. Ale ich sviatok posunul, aby na deň 1. mája pripadal sviatok Jozefa Robotníka (a lepšie tak sedel so sviatkom pracujúcich). Rozšírenejším označením je teda Valpurgina noc (predovšetkým v Nemecku a severnej Európe), ktorá svoje meno po anglickej svätici a misionárke z 8. storočia Valpurge. Tá vo Franskej ríši medzi doposiaľ pohanských Germánov šírila kresťanstvo a 1. mája 870 bola prehlásená za svätú. Zároveň však existujú správy o lokálnej germánskej bohyni úrody rovnakého mena, a ponúka sa tak predpoklad, že si cirkev opäť upravila pre ňu nepohodlné, pohanmi uctievané, staré božstvo. Podľa folklórnej štúdii E. L. Rochholze Drei Gaugöttinnen (Tri miestne bohyne) z roku 1870 bola bohyňa Walpurga popisovaná ako biela paní s vlajúcimi vlasmi, korunou a ohnivými črievicami nesúca vreteno a trojnohé zrkadlo, ktoré predpovedá budúcnosť, čo by mohlo naznačovať spojitosť so severskými Nornami („sudičkami“), ktoré, podobného zjavu, pletú pavučinu osudu. Po deväť nocí pred prvým májom je Walpurga prenasledovaná Divokým honom (skupinou démonických lovcov) symbolizujúcim zimu. Pokiaľ sa jej podarí lovcom uniknúť až do 1. mája, leto môže v plnej sile prísť. Úsilie Divokého honu je preto najväčšie práve počas Valpurginej noci, preto môže byť, nám dobre známy, zvyk zapaľovania veľkých ohňov spojený práve so snahou zahnať Divoký hon, ochrániť tak Walpurgu a umožniť príchod leta. Oheň a svetlo patrí k najstarším prírodným symbolom. Viera v jeho silu a ochranné schopnosti vychádza z jeho nevyhnutnosti pre život človeka- dáva k prežitiu nutné teplo, svetlo a radosť. Zároveň je pradávnym symbolom očisty, kedy jeho plamene všetko zlé spália. Hrá tak dôležitú úlohu v obradoch a zvykoch odjakživa. Do dnes pretrval vo svojej najväčšej sile práve ako symbol tohto sviatku.

Neskoršie interpretácie pochádzajú z Nemecka. Hovoria o tejto noci, ako o „noci čarodejníc“, kedy sa majú údajne zlietavať na kopcoch, kde vykonávajú nečisté praktiky a rituály. Práve v túto noc majú totižto vraj najväčšiu silu. Celá táto legenda môže byť práve kresťanskou odpoveďou na skoršie pohanské praktiky Beltainu, a zapaľovanie ohňov má čarodejnice (= pohanské zvyky) odháňať a pripomínať rozsiahle, mnoho storočí trvajúce čarodejnícke procesy.

Historicky asociovaný príchod leta spojený s týmto obdobím bol dôležitý taktiež pre Keltov a slaviť Beltain miesto „Čarodejníc“ je dnes u nás čím dal populárnejšie. Beltain býva často prekladaný ako „Belov oheň“ a je spojovaný s bohom Belenom, prípadne jeho družkou Belisamou. Avšak mylne- Belenus bol uctievaný predovšetkým v kráľovstve Noricum (zhruba dnešné Rakúsko) a niektorých častiach Talianska a Francúzska. Na britských ostrovoch, odkiaľ názov Beltain poznáme, bol Belanus pravdepodobne úplne neznámy. Predpona „bel-“ znamená „jasný“ či „šťastný“, ide teda pravdepodobne o „jasný oheň“. Počas jarných osláv, kde ústrednú úlohu hral oheň (vatry) vieme ako z britských ostrovov, tak z kontinentálnej Európy. Najstarší dochovaný zdroj- írsky glosár Sanas Cormaic (cca 900 n.l.)- hovorí o rituáloch robených na britských ostrovoch, pri ktorých druidovia vodili dobytok medzi dvomi ohňami, čo ho malo chrániť pred chorobami. Ďalší zdroj pochádza až z Írska 18. storočia, odkiaľ vieme o „pastieroch z každej dediny robiacich poľnohospodársku obeť počas každého Bel-teinu“- tento rituál zahrňoval hádzanie hrúd ovsenej kaše cez rameno do ohňa ako obeť bytostiam, údajným ochrancom stád, alebo naopak tým, ktoré im domnelo ubližovali. Beltainový zvyk, popísaný v Sanas Cormaic, na britských ostrovoch prežil až do 19. storočia, odkiaľ máme dochovaných niekoľko záznamov ľudových zvykov zahrnujúcich dva ohne a sprevádzania dobytka medzi nimi, prípadne skákanie kráv cez horiacu slamu, čo malo chrániť ich mlieko. Vyvádzanie dobytka na pastvy a následné robenie očistných rituálov má čo robiť práve s, skôr uznávaným, počiatkom leta. Opačný rituál- zavádzanie dobytka späť do chlievov sa robil na Samhain (Dušičky/Halloween), čo tento sviatok činí protiľahlým k Beltainu. Rovnako máme dochované z 19. storočia správy o ľuďoch skákajúcich cez ohne, rovnako ako u zvierat pre požehnanie a ochranu.

Už v polovici 19. storočia boli ale akékoľvek zvyky zo skorších časov zakazované oficiálnymi orgánmi, ako poverčivé praktiky. Počas druhej svetovej vojny tieto oslavy nemohli prebiehať zasa z dôvodov zákazu tvorenia vonkajších ohňov. Problematický bol aj komunistický režim, behom ktorého existovala snaha filipojakubské ohne premenovať na „vatry mieru“. Na mnohých miestach tak dávna tradícia nakoniec zanikla.

Ako už bolo zmienené, aj keď astronomicky ani kalendárne leto 1. mája nezačína, bolo toto obdobie s príchodom leta pred tým asociované. To vysvetľuje všetky rituály úrody a ošetrovanie dobytka, ktoré muselo byť pripravený na nadchádzajúcu letnú sezónu. Vedľa Beltainu a Valpurginej noci poznáme z histórie napríklad taktiež rímske Florálie, oslavy bohyne kvetín a úrody- Flóry, alebo Parilii, slávnosť ovčiakov.

Taktiež je nutné podotknúť, že pevné stanovenie dátumu na noc z 30. apríla na 1. mája je možné až s prijatím gregoriánskeho kalendára. Ak teda hovoríme o oslavách u Keltov/Galov či Germánov, ktorí sa orientovali podľa vlastných lunárnych či lunisolárnych kalendárov, či neskôr kalendára juliánskeho, bavíme sa vždy o období, ktoré dnešnému dátumu odpovedá len približne.

Dnes je zvykom túto noc sláviť predovšetkým zapaľovaním veľkých ohňov (množstvo zapálených vatier po celom svete je napríklad viditeľné na známych satelitných obrázkoch amerického Národného úradu pre oceán a atmosféru, odfotených z výšky 850 kilometrov). Tradícia zostala, zmysel sa ale pozmenil. Pôvodný sociálny, ochranný a náboženský význam bol nahradený funkciou zábavnou a spoločenskou. Ide veľmi často o komerčné akcie, kde je oheň v úzadí a hlavný program prebieha bokom od neho.

Ako už bolo zmienené, čím ďalej, tým viac sa opäť dostávajú do popredia oslavy Beltainu, a od tradície pálenia čarodejníc sa poli upúšťa. Ide o, medzi ľuďmi rozšírené, zastanie a akási pamiatky nevinných obetí, predovšetkým žien, neprávom odsúdených a zavraždených pri čarodejníckych procesoch. Podporovať tieto zlé praktiky v súčasnosti vlastne moc zmyslu nedáva a, rovnako ako u ostatných tradícií, bezmyšlienkovito nasledovať svojich predkov len pre to, že je na niečo človek “zvyknutý“ je hlúposť úplná.

Omnoho príjemnejších spôsobom, ako uchopiť túto tradíciu môže byť prosté stretnutie sa so svojimi susedmi, udržovanie obecných vzťahov, zahájenie sezóny grilovania, a užitie si pochutín s vôňou ohňa, ktoré v týchto, predsa len ešte chladných mesiacoch môže byť naozaj príjemným spoločníkom na zahriatie. Na tele aj u srdca. A tým vlastne nadväzujeme na pôvodnú tradíciu ohňa, ako symbolu tejto noci. Pôvodný Beltain, ako sviatok plodnosti, je samozrejme, rovnako, ako iné pohanské sviatky, absolútne v poriadku upravovať k obrazu svojmu (teda napríklad nenadväzovať na obrady s dobytkom ap.), ale chápať rozpuk jari, prichádzajúceho mája- mesiaca kvetu, ako dobrý dôvod k oslave plodnosti, a teda napríklad intímneho prepojenia páru môže byť nakoniec aj v dnešnej dobe veľmi príjemné. Nech už pre vás tieto “oslavy“ môžu znamenať čokoľvek. Zapálená sviečka, ako svedok, spríjemňujúca prostredie, môže potom zastávať symbol ohňa u vás doma.

A pokiaľ sa predsa len nechcete vzdať, napríklad pre vás detstvom voňajúceho, pálenia čarodejníc, skúste upustiť od jeho zažitej, vyššie popisovanej, formy a pojať to trocha inak- vyrobte si svoju “čarodejnicu“ k upáleniu, ktorá bude symbolickým stelesnením niečoho špatného, čoho sa chcete zbaviť v očistných plameňoch. Napíšte si na papier, alebo stuhy všetko, čo sa vám na vás samotných nepáči, a s čím nie ste spokojní. Za čo sa napríklad hanbíte, čo vás trápi a čo chcete, aby radšej nebolo. Priložte, alebo priviažte papier k vami vyrobenej “čarodejnici“ a tohto démona spáľte. Vytvoriť si tak môžete moc peknú novú, napríklad rodinnú, tradíciu, pri ktorej deti uvidia, že aj dospelí, a predovšetkým rodičia majú svoje chyby a pochyby. A pokiaľ ide o čarovanie, môžete si spoločne s deťmi alebo priateľmi uvariť kozmetické “lektvary“ dobré pre vaše telo, sirupy z jarnej bylinnej úrody či vyčarovať v kuchyni niečo nové, čo ste zatiaľ neochutnali.

Najdôležitejšie je predsa len si tento deň, a všetky ďalšie, užiť! A teda, nech už sa ho rozhodnete oslavovať akokoľvek, prežite ho naplno, a užite si nadchádzajúce leto.

Téra Bartušková

zdieľajte na: